Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 9/2019

 ZvHC_9_2019.JPG


 

Život v Hlohovci - r. 2008 - č. 3

Hlohovec - krajina môjho detstva - Herec Otto Lackovič

Otto LackovičHlohovec - krajina môjho detstva
Herec Otto Lackovič

     Pri bráne domu pani Adely zazvonil zvonček. Na chodníku Pribinovej ulice postával muž v kabáte a čiapke, svojim nenápadným oblečením nevzbudzoval pozornosť okoloidúcich. Niekto by si pomyslel: Asi nejaký tulák alebo bezdomovec. Keď sa však otvorili dvere a pani Adela vyšla von, aby si prezrela hosťa, objavili sa spod šiltovej čiapky dobrácke oči a široký priateľský úsmev. Otto, si to ty? Zvolala prekvapená pani a vo vrúcnom objatí sa jej vždy, keď uvidela niekoho blízkeho zo svojej rodiny, vtlačili slzy do očí. Jej bratranec herec Otto Lackovič na rodný Hlohovec, rodinu a priateľov nikdy nedal dopustiť. Domov, do rodného mesta vždy prichádzal ako gavalier. S kyticou kvetov.
     Vynikajúci divadelný a filmový herec so slovenskými koreňmi stvárnil postavy v 83 hraných filmoch alebo televíznych seriáloch. Narodil sa na Veľkú noc 5. apríla 1927 v Hviezdoslavovej ulici za železničným priecestím v rodičovskom dome svojej mamy Štefánie Kraličovej. Otec Ján Lackovič bol obvodným inšpektorom stráže bezpečnosti v colnom úrade v Parkáni (Štúrove), kde rodina aj istý čas bývala. Z ich spoločného vzťahu sa narodili dve deti, Otto a Milan. Otto bol pokrstený ako Otto Jozef Lackovič dňa 7. apríla 1927 vo farskom kostole sv. Michala v Hlohovci. Ako šesťročný náhle stratil otca. Ján Lackovič mal 38 rokov, keď nečakane podľahol infarktu v Parkáni dňa 21. 9. 1933.
    Otto a Milan vyrastali s matkou a u rodinných príbuzných. Roky mladosti a dospievania prežili najmä pri Váhu vo Svätom Petre a na neďalekom Soroši. V pamäti mu zostali spomienky na zámockú púť, pánsku záhradu a predovšetkým na septembrové fraštacké hody na Michala. „Júj to bolo vône v Podzámskej ulici! Melóny (dyne), žlté, zelené, modré, sladučké ako medovina. A čo husacina, kačacina, štvrtka za 4 – 5 korún. Ale ja som mal najradšej kvasené sudové uhorky. Na fraštacké hody ma vždy strašne bolievalo brucho“... vyznal sa herec v jedom svojom spomienkovom rozprávaní roku 1989. Už ako chlapec mal veľké nadanie pre herectvo, v dome Bartosiewiczovcov a Pastvyovcov spolu s verným priateľom Milanom Pástvym vymýšľali rôzne hry. „Našim prvým ateliérom bol dvor plný „dreškasien“, traktorov a mláťačiek. Všetko sme prežívali s takou vážnosťou a vervou, že sme tomu sami verili.“
     Ako sedemnásťročný mladík odišiel roku 1944 bojovať do Slovenského národného povstania, kde bol ťažko zranený. Z priestrelu ramena sa zotavoval v rodnom dome. Hlohovec bol v tom čase plný nemeckých vojakov, preto všetky lieky, potraviny a pomoc mu rodina poskytovala v tajnosti. Po skončení vojny prišla jeho herecká kariéra, keď najprv vystriedal divadelné scény v Nitre, Michalovciach, Prešove a Žiline. Skutočný herecký vrchol však zaznamenal v pražskom Divadle satiry, ktoré bolo neskôr premenované na divadlo ABC. Do svojich radov si ho vybral samotný Jan Werich. Vo Werichovej hre Balada z hadrů hral nielen na divadelných doskách, ale aj roku 1960 v rovnomennom filme. Vo filmovej tvorbe debutoval roku 1950 v diele Kozie mlieko, často bývajú skloňované jeho postavy Rómov, najmä cigáňa Fabiána vo filme Můj přítel Fabián z roku 1953 a hydinára Fera zo seriálu Chalupáři. Postupne sa Otto Lackovič objavil v takých celovečerných filmoch ako Vražda v hotelu Excelsior (1971) alebo Nevera po slovensky (1981). Zahral si aj v legendárnych televíznych seriáloch – Chalupáři, Bylo nás pět, Synové a dcery Jakuba skláře, 30 případů majora Zemana, Hříšní lidé města pražského a v mnohých ďalších. Nezabudnuteľný bol jeho chrapľavý hlas v dabingu, najmä pri dabovaní darebáka Rollinsa vo filme Winnetou. V seniorskom veku ho veľmi poznamenala smrť matky Štefánie v roku 1982 a pred niekoľkými rokmi tragické úmrtie dcéry Erniky. Ako tuhý fajčiar koncom 90 rokov ochorel na rakovinu pľúc, ktorej aj dňa 4. februára 2008 v Prahe podľahol. Naposledy sa na televíznych obrazovkách objavil v roku 2003 v seriály Nemocnice na kraji mesta po dvaceti letech. Ešte na Vianoce v roku 2007 naposledy zaželal rodine v Hlohovci zdravie v roku 2008, ktoré však jemu samotnému už súdené nebolo. Mimoriadne pútavé a zaujímavé rozprávanie o krajine detstva z pera Hlohovčana, herca Otta Lackoviča Vám predstavíme v budúcom čísle nášho mesačníka.

Na základe rozprávania Adely Lackovičovej – Moravčíkovej
spracoval Jozef Urminský, občianske združenie Ex libris ad personam Hlohovec


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup

English version

34662939

Úvodná stránka