Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 9/2019

 ZvHC_9_2019.JPG


 

Život v Hlohovci - r. 2008 - č. 3

Zo spomienok Heleny Erdödy (2)

ZO SPOMIENOK HELENY ERDÖDY (2)

     Na konci prvého dielu sme opustili Helenu Erdödyovú v dobe smútku za bratom Theodorom v polovici 19.storočia. Znova sa presťahovali do Mníchova, ktorý bol v tom čase hlavným sídlom bavorskej šľachty. Nechajme však opäť rozprávať autorku memoárov:
     „ Po skončení smútočného obdobia som začala s radosťou chodiť do divadla, na plesy a rôzne večierky. Spoločnosť mi veľmi chýbala a prežívala som jedno zo šťastných období. Ale smútok opätovne vošiel do našej rodiny. Zomrel strýko Tomy Erdödy na následky preťaženia a útrap počas vojenskej služby v čase talianskej vojny. Tomy bol bratom Feryho a jeho náhla smrť všetkých zarmútila. V apríli 1852 zomrela aj moja stará matka a od tej chvíle začala chradnúť aj moja milovaná mama. Netrvalo dlho a zanechala nás na tomto svete. Vtedy som pocítila, akoby odišla moja mladosť.
     Otec onedlho rozhodol, že pôjdem k príbuzným na zámok Pöhring, aby som v spoločnosti pookriala. Na zámku ma srdečne privítal Karl Leoprechting a jeho mladá žena Fanny. Mali už malého synčeka Ernesta. Po príchode mi oznámili, že v najbližšom čase očakávajú návštevu Fannynej matky Ernestíny Erdödy, najmladšej sestry Žofie a Nesty. Skutočne aj prišli a navyše v sprievode syna Feryho, čo bolo milé prekvapenie a po ich príchode som netušila, že toto stretnutie bude pre mňa osudové. Fery práve ukončil svoje štúdiá na univerzite v Bonne a tak mal čas pripojiť sa k ostatným. Trávili sme spolu veľa času a počas jedného popoludnia, keď ma Fery zaúčal do tajov spoločenskej hry, ktorá sa volala „Langer Puff“, sme zostali na niekoľko minút sami. V tejto chvíli mi nečakane Fery vyznal lásku. Nikdy nezabudnem na tento dátum – stalo sa to 14.júla 1853 a ešte v ten večer som napísala domov list s touto zvesťou.
     Otec čoskoro pricestoval. Potešilo ho stretnutie s Feryho matkou, lebo spolu dlhšie obdobie vyrastali. Môj otec stratil oboch rodičov veľmi skoro. S mojou budúcou svokrou prebrali všetko potrebné. Zasnúbenie v Pöhringu bolo radostné a odcestovali sme s otcom do Mníchova, aby sme zariadili výbavu, lebo svadba mala byť už o niekoľko týždňov. Do Mníchova neskôr pricestovali aj teta Nesty s Ferym a za nimi aj jeho sestry z Pöhringu, lebo sa tam nudili a v Mníchove bolo určite veselšie. Zo svojich maďarských statkov ma prišiel pozdraviť aj strýko Kajetán, Feryho otec a môj budúci svokor. Choval sa ku mne ako k vlastnej dcére a dostala som od neho prekrásny šperk.
     Nechcela som svadbu v niektorom z mníchovských kostolov, ťahalo ma to domov, do rodného kraja. Preto sme sa vybrali kočom k brehom Dunaja, ktorý nás mal zaviezť na svojich vlnách do Regensburgu. Cesta parníkom bola rýchla a pohodlná a z jeho paluby bol krásny výhľad na zelenú letnú krajinu. Fery ešte zostal v Mníchove a cestoval za nami až o niekoľko dní rovnakou trasou. Ale ich loď uviazla na plytčine, kde zostali bezmocne trčať, neskôr ich prevzala iná loď a tak sme boli konečne všetci spolu.
     Svadba bola 22.augusta 1853 v úzkom rodinnom kruhu v Regensburgu v kaplnke Panny Márie v honosnom paláci Walderdorffovcov a podvečer som opustila po srdečnej rozlúčke otcovský dom. Na smútok z odchodu nebol čas a mala som vďaka milovanému Ferymu skvelú náladu. V Regensburgu sme nastúpili na loď plaviacu sa dolu Dunajom a onedlho sme vystúpili v Straubingu, kde sme prenocovali. Na druhý deň ráno sme pokračovali v ceste do Viedne za krásneho počasia a krajina, najmä od mesta Passau bola stále krajšia. Prešli sme Linz a očarujúce údolie Wachau, kde sa Dunaj zatáča do mnohých zákrut a dorazili sme do Viedne. Tam sme strávili len jeden deň a Fery ma predstavil sestre svojho otca, pani grófke z rodu Wrbna. Pri rozlúčke ma obdarila cenným náramkom s briliantmi a smaragdami. Z Viedne sme železnicou pokračovali smerom na šíre maďarské planiny.“ (pokračovanie)

Preklad: Viktor Chrenko
Úprava : Mgr. Víťazoslav Chrenko

 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup

English version

34662872

Úvodná stránka