Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 9/2019

 ZvHC_9_2019.JPG


 

Život v Hlohovci - r. 2008 - č. 7

Máme mesiac júl

MÁME MESIAC JÚL 

klimešových stodola-nazývaný ešte v 19.st. „klaseň“, čo aj vystihovalo hospodárske snaženie našich predkov, s nádejou očakávanú žatvu. O pestrom dianí v tomto mesiaci najlepšie vypovedajú ľudové pranostiky i úslovia, tradujúce sa po generácie. V teplom, slnečnom júli býval čas na kúpele v potoku či Váhu, vyrojilo sa veľa múch, hmyzu i nezbední komári, raky bývali v najlepšej chuti a neraz prišli aj hrmavice, prívaly vody a krupobitie, ale potom vyšla dúha - Dúha vodu pije! a od Sv. Izaiáša /6.VII./ sa už deň krátil.

     Na poli odkvital mak a kukurica, vo vinohrade hrozno podrastalo, bola práca okolo konopí, dozreli maliny a čičerietky, prvé hrušky i slivky už brneli, po Anne mali byť na stole nové krumple, začínali hostiny z fazule a tekvíc, na občerstvenie kvašáky aj ogarková omáčka so smotanou na studeno. Vlaňajšie zrno sa pominulo a nastávali pilné opravy mlynov na Váhu, pretože na Jakuba mal byť na stole chlebík z nového! V júli bolo treba napĺňať stodoly, a tak mala žatva začať počiatkom mesiaca, keď sa ovsy vysypali, prepelica volala žencov do poľa, Margita ich zvolávala do žita, hodila srp či kosák doň, alebo príde deň Jakuba Svätého, po ňom žnec sa chytá kosáka ostrého, či Sv. Anna žitko žala, žatva v plnom behu mala byť na Sv. Eliáša, Sv. Máriu Magdalénu ... Zvyčajne sa však dva týždne po Petre - Pavle kosila raž, potom žito, nasledoval jačmeň a po žatve otava, druhá kosba trávy.
     V dobe keď už mizli zo stavebného obrazu nášho vidieka stodoly, pribudli vo vtedajšej obci Svätý Peter pri Váhu /od r. 1953 súčasť Hlohovca/ dve takéto stavby, ktoré sa nám ako rarity, uchovali podnes. Obydlia peteranov, peterčanov často podľahli rozvodnenému Váhu, alebo požiarom. Jedna zo stodôl, na gazdovstve Klimešových už od prelomu 19. a 20. st. /v strede obce, po pravej strane/, týmto pohromám odolávala a dokonca sa stala v pol. 50. r. 20. st. súčasťou príbytku Jána Jančáta na novovznikajúcej Duklianskej ulici. Zručný gazda Jančát ju za pomoci kamarátov previezol a nanovo postavil; stodola obdĺžnikového pôdorysu je priechodná po šírke, má cementom spevnené rohy, rámová konštrukcia stien, vráta a štíty sú z hrubých štiepaných borovicových dosák, valbová strecha s polvalbou v štíte, pôvodne krytá šindelom od pltárov, bola nahradená cementovou škridlou a po čase dopĺňaná pálenou. Zastropená časť sa využívala na uloženie krmiva a inak plocha slúžila na mlátacú mašinu, aj gáter a cirkulár. Hospodárstvo malo pôvodne prútený plot z vrbiny - lesa, neskôr to bol parkan z latkového reziva, ktorý nahradil vlnitý plech. Ďalšia stodola, už netradičnej konštrukcie, pribudla na hospodárstve Jozefa Bobáka aj vďaka pomoci ujca Jančáta v 40. r. 20. st. v časti za Humnáma, potom ul. Čulenova. Na jej stavbu bol použitý dostupný materiál z Váhu - kameň a piesok; na nízke cimentové steny tejto pozdĺžne priechodnej stodoly sa napája vysoká sedlová strecha s polvalbou krytá cementovými škridlami, štítové steny a vráta sú doskové. V strešnom priestore, pod škrillu, bývalo zelené krmivo /jatelina, lucerka/ i seno, jačmenná slama, na trámoch visela kukurica, cesnak a cibuľa, v strede stával voz s drevenými kolesami, šečková mašina, pluh, oborávač na krumple, šinták na burgyňu, mašina čo sáli zboží na Hoštáku, v rohu sa schádzalo do pivnice, kde bola zelenina i sudy s vínom a pred stodolou sa prešuvalo hrozno dorobené na viniciach Pajír a potom Včelín.
     Práve v tomto letnom čase fraštačanov ešte len hrubá robota čakala, keďže boli vinohradníci, alebo vinári a tak bývalo v Hlohovci populárne kúpanie na nábreží Váhu - „od hrádze po bitúnok, pod hlohovskými záhradami na zaniknutej Panónii“. Na malom návrší Panónie bol trávnik, sihot, kde sa chlapci hrávali s loptami, bližšie k vode boli piesčiny, na ktorých sa kúpajúci slnili a ostatný breh bol pokrytý štrkom, čím bývala voda vždy čistá a na plytčine veľmi teplá. Pozvoľný svah k Váhu umožňoval kúpanie neplavcom i deťom - bolo potrebné ísť do vody aj 20 metrov, kým sa človek mohol ponoriť až po krk. Počas letných horúčav tu bývali tisíce ľudí, celé nábrežie sa hemžilo obyvateľmi mesta, ba aj okolia. Ako sa píše v Pamätnej knihe obce Hlohovec r. 1957, toto prírodné kúpalisko po vybudovaní hrádze, navždy zaniklo. Potom jediné miesto na kúpanie zostávalo pod cestným mostom /spájajúcim Šulekovo s Hlohovcom/, pri mýte, čo však bolo pomerne ďaleko od mesta a nikdy tu vraj nebolo vidieť ani tretinu, takého množstva kúpajúcich sa, ako na bývalej Panónii.

PhDr. Viera Holicová
Vlastivedné múzeum

foto: arch. múzea

Klimešových stodola,

Duklianska ul., r. 2007


 

dnes je: 20.9.2019

meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

podrobný kalendár

webygroup

English version

34622340

Úvodná stránka