Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 6/2019

 JPG, 2,1 MB


 

Život v Hlohovci - r. 2009 - č. 3

Zo spomienok Heleny Erdödy (14)

ZO SPOMIENOK HELENY ERDÖDY (14)

 

     "Všetci boli vojnou unavení a aj keď v Piešťanoch naše kúpele fungovali i cez toto zlé obdobie, nadšenie a elán z prvých dní bojov vyprchali. Ako blesk z jasného neba prišla večer 18. septembra 1918 správa, že sa uzatvoril separátny mier s Bulharskom. Podľa toho bolo zrejmé, že sa blíži koniec utrpenia, čo predpovedal aj v kúpeľoch ležiaci policajný prezident z Berlína. Bol to gróf, ale jeho meno už si nespomínam. V hlavnom meste Bulharska v Soffi bol vtedy ako nemecký vyslanec Alfréd Oberndorff, ale všetci sa odtiaľ vrátili do domoviny v poriadku. Dňa 22. septembra prišla arcivojvodkyňa Mária Terézia a jej sestra - vojvodkyňa z Parmy na návštevu nemocníc Červeného kríža. Sándor stihol ešte pripraviť pre výsosti ekvipáže na stanici a potom už nás zamestnávali naplno rôzne zvesti z Budapešti o prelomení frontu a úteku rakúsko-uhorskej armády. Hovorilo sa, že gróf Michael Károlyi rozkázal ustúpiť časti maďarských vojsk a tým sa celé to nešťastie začalo, čo sme zisťovali aj z ustupujúcich transportov. Netrvalo dlho a 10. novembra 1918 musel nemecký cisár a náš kráľ Ludvig III. odstúpiť. Zo strachu pred rabovačkami sme striebro a ostatné cennosti zamurovali a sami sme spávali napoly oblečení s mešcom klenotov okolo krku alebo v ruke. Ja som bola pre zlú pohyblivosť oblečená stále a sedela som v leňoške, kde som mala najmenšie bolesti. Prišla noc 12. novembra 1918 a bola nepokojná a strašná zároveň.
     Počúvali sme z diaľky výstrely z pušiek i dunivé zvuky kanónov, ale zatiaľ všetko okolo nás prechádzalo v dobrom. V Hlohovci boli nepokoje už v októbri a piešťanský hlavný lekár Dr. Fodor poradil počas návštevy Imremu, aby sa čo najskôr presťahoval na zámoček do Piešťan. Predpovedal, že v Hlohovci určite budú rebélie a mal pravdu. Tuším 2. novembra bolo možno v meste pozorovať zhlukovanie ľudí a Imre mi o tom napísal podrobnosti: " Odpoludnia sme nepozorovane prešli cez mesto ku hrobkovej kaplnke a pri Hansiho hrobe sme sa pomodlili. Ulice boli plné ľudí, okolo idúci nazerali do koča a významne sa usmievali, ako keby chceli naznačiť, že niečo visí vo vzduchu. Neboli dotieraví, ale nevedeli sme, čo chcú a ich nevypočítateľnosť nás vystrašila. Len čo sme sa vrátili do zámku, už sme dostali správu, že v meste začalo drancovanie židovských obchodov. Výkriky a vzdialený hurhaj bolo počuť až na náš kopec. Tým chudákom zobrali všetko a čo sa nedalo odniesť, bolo zničené. Boli aj lokálne bitky, ale žiadne obete. Zrazu sa na dvore objavil koč doktora Fodora, ktorého vrátili z Leopoldova a ktorý rozčúlený povedal, že v jednom vlaku sú hlásení odsúdení, ktorí ušli z väznice v Ilave. Malo ich byť okolo 700, objednali si v staničnej reštaurácii jedlo a mali vraj v úmysle otvoriť aj brány väznice v Leopoldove a oslobodiť trestancov. Iste si vie každý predstaviť našu situáciu. Tam väznica, vzdialená sotva pol hodiny od zámku a dolu pod kopcom vzbúrený Hlohovec. Začali tu najskôr proti židom, ale staré sedliacke porekadlo hovorí, že najskôr žid a potom aj pán."
     Imre vedel, že vzbúrenci neobídu nikoho, kto niečo má. Rozhodol sa preto cestovať do Nitry za biskupom Willym Batthányim a prikázal pripraviť 3 vozy, lebo chcel utiecť s deťmi a so všetkým cenným majetkom. Medzi tým prišla noc a poriadne sa rozpršalo. Keď sa nastupovalo na vozy, zdola z mesta sa ozývala silná streľba ako z guľometov, to asi zasiahli poriadkové skupiny. Alebo vypukol boj všetkých proti všetkým? To nikto nevedel, ale cesta do Nitry bola týmto uzatvorená, lebo viedla cez mesto. Imre sa preto rozhodol aj v daždi použiť inú cestu, ktorá viedla vyššie pozdĺž parku smerom hore k Udvarnoku a tou sa dostal do Šalgočky k Esterházyovcom. Prišiel tam neskoro v noci a z opatrnosti nešiel priamo k zámku, ale na smetisko. V Šalgočke bola prítomná iba pekná pani grófka Helena Esterházy a tá sa pochopiteľne čudovala, keď zbadala karavánu v tme a daždi. Naši tam zostali cez noc, ale v stálom spojení s Hlohovcom, odkiaľ nad ránom prišla dobrá novina. Hurhaj v meste ustal a pretože neboli žiadne chýry ani po väzňoch z Ilavy, vrátili sa vozy domov na zámok v Hlohovci." (pokračovanie)

 

Preklad : Viktor Chrenko
Úprava : Mgr. Víťazoslav Chrenko
 


 

dnes je: 27.6.2019

meniny má: Ladislav, Ladislava

webygroup

English version

33712833

Úvodná stránka