Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 8/2019

 Zivot_v_hlohovci.png


 

Život v Hlohovci - r. 2009 - č. 3

Tajomstvá našich chrobákov

ChrobákTajomstvá našich chrobákov

 

     Chrobáky - pre mnohých ľudí nesympatické tvory, ktoré človeka len obťažujú a nie je z nich žiaden úžitok. "Aké tajomstvá už len môže tá háveď skrývať?", povedia si.
     Pravdou je, že tajomstvá chrobákov sú nespočetné a tie, ktoré sa dosiaľ podarilo odhaliť, nás dokážu často prekvapiť, ba až zaskočiť. Chrobáky, vďaka väčšinou nepatrným rozmerom a skrytému spôsobu života, unikajú našej pozornosti, a tak je prekvapujúce už aj to zistenie, že sú najúspešnejšou skupinou živočíchov na Zemi. Dosiaľ bolo popísaných asi 370 000 druhov, čo je približne štvrtina všetkých známych živočíchov. Stále sú však objavované nové druhy a podľa odborníkov ich je celkovo najmenej milión. Keby sme odvážili všetky jedince chrobákov, svojou hmotnosťou by prevýšili hmotnosť ľudstva. Iste uznáte, že už len kvôli týmto faktom, si zaslúžia našu pozornosť.
     Odlíšiť chrobáky od iného hmyzu je ľahké, pretože pri bližšom pohľade pripomínajú rytierov v brnení. Brnenie okolo ich tela tvorí pevná chitínová kostra a tvrdé predné krídla - krovky, pod ktorými sa ukrývajú blanité zadné krídla. Keď chrobák letí, plnia krovky podobnú funkciu, ako krídla lietadla a zadné krídla slúžia ako motor.
     Prvé chrobáky sa objavili už pred 230 miliónmi rokov. Za ten dlhý čas doslova ovládli svet. Žijú v každom prostredí, s výnimkou mora, a na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy. Pokiaľ ide o rozmanitosť vo sfarbení, v tvare tela a v správaní, nemajú chrobáky v živočíšnej ríši konkurenciu. Príroda ich obdarila pestrým registrom schopností - bežia, hrabú, šplhajú sa, vŕtajú, lietajú, ponárajú sa a vedia plávať. Citlivosť zmyslov je u niektorých druhov na hraniciach dosiaľ známych schopností živých organizmov. Napríklad samčeky niektorých chrobákov dokážu až na vzdialenosť 20 km zacítiť voňavé látky - feromóny, ktoré produkuje samička, a na základe toho samičku nájdu. Niektoré ich schopnosti sú neuveriteľné. Chrobák nosorožtek napríklad utiahne až 850-násobok svojej hmotnosti. Niektoré nosániky dokážu vzoprieť stonásobok svojej hmotnosti. Ak by chcel vzpierač podať obdobný výkon, musel by vzoprieť osem až desať ton. Smrtníky sú zase borcami v hladovaní. Niektoré vydržia bez prijatia potravy až päť rokov. Najrýchlejšími bežcami sú svižníky, ktoré dosahujú rýchlosť 60 cm za sekundu. Pri prepočte na ich veľkosť je to rovnaký výkon, akoby dostihový kôň bežal rýchlosťou 400 km za hodinu.
     Poľnohospodári, lesníci a záhradkári často pozerajú na chrobáky s nevôľou, ako na nebezpečné škodce. Stačí spomenúť pásavku zemiakovú, či lykožrúta. Niektoré druhy zasa hodujú na potravinách v našich skladoch, alebo nám s chuťou prevŕtajú nábytok, či oblečenie. No chrobáky plnia v prírode dôležité úlohy - opeľujú kvety, dravé druhy likvidujú škodce, samotné slúžia ako potrava hmyzožravým živočíchom, iné zas odstraňujú z prírody trus a uhynuté organizmy, a plnia tak úlohu akejsi zdravotnej polície.
     Hoci väčšina chrobákov žije v tropických a subtropických oblastiach, i v našich podmienkach bolo zistených až okolo 6000 druhov. I keď nevynikajú veľkosťou a pestrým sfarbením, nájdu sa medzi nimi mnohé zaujímavé. Napríklad strelčeky sa bránia pred nepriateľmi tak, že vystrekujú z bruška tekutinu, ktorá na vzduchu vybuchuje. Krasone a liskavky sa blyštia kovovým leskom. Kováčiky majú schopnosť vyskočiť, ak spadnú na chrbát. Chrobáky z čeľade májkovité obsahujú prudký jed kantaridín. Krovky z pľuzgiernika lekárskeho, známeho ako španielska muška, sa preto v minulosti používali ako jed a v malom množstve dokonca ako afrodiziakum. Svetlušky, známe ako svätojánske mušky, môžeme zasa označiť za veľkých romantikov. Ich svetielkovanie je totiž súčasťou pytačiek, pri ktorých si samček pomocou svetelnej "morzeovky" vždy nájde tú správnu samičku.
     Milí čitatelia, dúfam, že tento krátky pohľad do sveta chrobákov vo Vás prebudil zvedavosť a pri najbližšom stretnutí s chrobákom ho neprehliadnete, ale prizriete sa mu zblízka. Príležitosť na to sa Vám núka vo výstavnej sieni Vlastivedného múzea v Hlohovci do 31. marca na výstave "Tajomstvá našich chrobákov". Okrem niekoľko sto našich druhov sú tu prezentované pre porovnanie i exotické druhy. Sprievodným podujatím výstavy je 7. ročník festivalu environmentálneho filmu. Verím, že po zhliadnutí výstavy budete milo prekvapení, aké zaujímavé a doslova krásne môžu byť tieto drobné tvory, niektorými ľuďmi považované za háveď.

 

Mgr. Branislav Varga,
Vlastivedné múzeum v Hlohovci

Foto: arch. autora
 


 

dnes je: 23.8.2019

meniny má: Filip

podrobný kalendár

webygroup

English version

34346478

Úvodná stránka