Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 6/2019

 JPG, 2,1 MB


 

Život v Hlohovci - r. 2011 - č. 3

Jubilantka SLOVAKOFARMA

práca v Slovakofarme     S odstupom rokov si treba uvedomiť, že Slovakofarma, aj keď nezačínala celkom „na zelenej lúke“, mala počas svojej existencie širokú paletu odborných problémov. Podnik sa dynamicky rozvíjal, plány sa zvyšovali a bez šikovných, vzdelaných a najmä obetavých pracovníkov by nebolo možné dosahovať také výsledky, aké tento farmaceutický závod vyprodukoval. V dnešnom pokračovaní chcem preto vzdať hold tým, ktorí svojimi patentmi a zlepšovacími návrhmi pomáhali vytvárať veľké hodnoty.
    Niekedy v polovici roku 1959 sa datuje v Slovakofarme vznik pobočky ČSVTS – pre dnešného čitateľa Československej vedeckotechnickej spoločnosti. Na jej začiatku stálo 16 pracovníkov a pretože sa jednalo o ľudí, ktorí v podniku zanechali veľký kus práce, dovolím si ich spomenúť. Boli to inžinieri Vlčko, Tomlein, Zaťko, Traiter, Černý, Chylík, Gažo, magistri Müller, D. Švec, Görög, doktori Putek a Tomkuliak, pani Michalíková-Šaušová a páni Feigler, Hauliš a R.Švec. Výročná členská schôdza sa konala 11.11.1960 a vtedy bol zvolený prvý výbor na čele s Ing. Pavlom Vlčkom. Vo výbore v tomto čase už sa spomínajú aj mená Ing. Šauša, Ing. Smorádek, Ing. Martinka a pán Winkler, samozrejme potom sa pobočka rozrastala príchodom ďalších absolventov vysokých škôl do Slovakofarmy.
     Na tomto mieste chcem spomenúť zaujímavú príhodu. Mnohí sa dobre pamätajú na osobu Dr. Ing. Jozefa Puteka, ktorý bol v Slovakofarme veľkou autoritou a ktorý zastupoval podnik pri väčšine jednaní u nadriadenej inštitúcie SPOFA Praha. Týchto päť písmen bolo dlho na každom výrobku, ktorý opúšťal brány hlohovskej fabriky a keď jedného dňa pán Putek v Prahe protestoval, že by malo byť aj označenie Slovakofarma Hlohovec, dostalo sa mu rýchlej odpovede. Vraj podnik nemá žiadnu značku, keby ju mal, bolo by možné o niečom takom uvažovať. Môj otec spomínal často na neskorý večer, keď pán Putek bývajúci v susednom dome, zaklopal na dvere nášho bytu a požiadal ho, aby sa pokúsil vytvoriť podnikové logo. Otec pracoval celú noc a ráno odniesol hotovú prácu, známu „makovičku“, na riaditeľstvo podniku. V Prahe už nedokázali viac odolávať a odvtedy sa na obaloch zjavoval aj tento symbol Slovakofarmy. Treba jedným dychom dodať, že autor značky nikdy nedostal za svoju prácu ani korunu a celý život ho to hnevalo.
     Vrátim sa späť k ČSVTS, ktorej hlavnou úlohou bolo zabezpečovať formou seminárov, prednášok, besied, kurzov a školení zvyšovanie odbornosti svojich členov. Mala tiež čo rozprávať do technického rozvoja, organizovala exkurzie do iných podnikov na výmenu skúseností, súťaženie v podniku a neskôr sa starala aj o zlepšovateľské a vynálezcovské hnutie. Exkurzií a zájazdov sa často zúčastňovali aj rodinní príslušníci a v tomto období to bola jedna z mála možností, ako sa dostať k moru. V programe boli síce nejaké exkurzie po farmaceutických podnikoch, ale všetci ich radi absolvovali, keď potom mohli niekoľko dní stráviť na rekreácii v Juhoslávii alebo v Rumunsku.
     Po Ing. Vlčkovi sa predsedom pobočky ČSVTS stal magister Müller, potom prevzal štafetu Ing. Smorádek a od roku 1975 sa na dlhé obdobie stal predsedom pobočky Ing. František Škubla. Členovia spoločnosti pravidelne informovali kolegov o svojich služobných cestách v zahraničí a prinášali tak nové informácie a podnety pre ostatných. Účasť na veľtrhoch v Brne, Lipsku, Drážďanoch, Belehrade, Poznani či Budapešti sa stala samozrejmosťou, zo seminárov vychádzali zborníky a odborné práce boli často publikované v špecializovaných časopisoch. Členovia Československej vedeckotechnickej spoločnosti tak boli stále v kontakte s najmodernejšími poznatkami a dokázali ich prenášať do podmienok závodu. Vznikali odborné skupiny, činnosť pobočky sa rozširovala a keďže najmä v sedemdesiatych rokoch dochádzalo k rozvoju hnutia BSP (Brigády socialistickej práce), mali jednotliví členovia pobočky patronáty nad vybranými brigádami.
     Jednou z najdôležitejších oblastí pôsobnosti ČSVTS bola oblasť vynález-covského a zlepšovateľského hnutia v podniku. Niektoré informácie o tých, ktorí vytvárali nesmierne hodnoty a ich práci, sa dočítate v budúcom článku.
(pokračovanie)


text a foto: Mgr. Víťazoslav Chrenko


 

dnes je: 27.6.2019

meniny má: Ladislav, Ladislava

webygroup

English version

33712769

Úvodná stránka