Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 9/2019

 ZvHC_9_2019.JPG


 

Život v Hlohovci - r. 2013 - č. 2

Čo nás to len čaká?!

Hlohovec, dobová pohľadnica     Koniec sveta sa toho 21. decembra 2012 nekonal, bol to len najkratší deň roka, čas príprav na pokojné Vianoce, veselý Silvester a s nádejami očakávaný nový rok 2013. Médiá, printové aj elektronické, nás už tradične zásobujú, prekvapujú aj upokojujú „zaručenými“ predpoveďami osudu sveta, republiky aj jednotlivcov. A preto, pozrime sa tiež ako to bývalo s predpoveďami budúcnosti voľakedy.

     Ľudia zisťovali svoj osud a snažili sa ho ovplyvniť magickými prostriedkami   v rámci obradových príležitostí /slnovrat, rovnodennosť, Ondrej, Lucia, Štedrý večer .../. Predpovedalo sa podľa snov, rastlín, správania zvierat, liatím olova, tradíciou sa udržiavalo čo sa kedy patrí a čo nie, spoliehalo sa na ľudové pranostiky, porekadlá, príslovia, úslovia, na pomoc tu boli ľudové piesne a balady, rozprávky a vôbec múdrosť, skúsenosti predkov. V okolí sa tiež vždy našli vážené osoby s nadprirodzenými schopnosťami /“vedomec, veščec, veščica, bohyna“, z ruky veštili cigánske ženy/, ktoré predpovedali budúcnosť, radili v ľúbostných záležitostiach a bývali aj liečiteľmi. Na jarmokoch sa kupovali „planéty“, ktoré vyťahoval cvičený papagáj. 

     Všetko živé, čo prišlo na svet v máji, sa malo vydariť /húsatá, káčatá, mačiatka/, májové deti mali byť šťastné, avšak skoro šedivieť, pretože stromy sú obsypané bielymi kvetmi. O máji sa vravelo ako o svadobnom mesiaci prírody. Pre uzatváranie manželstiev, bol však najmenej vhodným, odporúčali sa mesiace s literou „r“ v názve. Osud mužov naznačoval aj mesiac, kedy sa chlapček narodil – v januári mal byť skúpy, február – zlostný, marec – poslušný, apríl – ľahkomyseľný, máj – bude rád „cifruvat“ /dbať na seba, tvorivý/, v mesiacoch jún, júl a september bude štedrý, august – pyšný, október a november – skromný, decembrový mal byť dobromyseľný. Aby sa chlapcovi v živote darilo, mal sa narodiť v tzv. mužských dňoch – pondelok, utorok, štvrtok, piatok. Práve cez mužské, či ženské dni /podľa gramatického rodu názvu/ sa darilo príslušnému pohlaviu a rozlišovali sa tiež šťastné a nešťastné dni /podľa číselného poradia počínajúc pondelkom/, pričom šťastné boli tie párne a naopak. Párny počet kvetov sa však dával zosnulým a nepárny patril živým k sviatku, neveste do kytice.

     Známe boli rečňovanky, napovedajúce čo možno ktorý deň v týždni očakávať: pondelok – škoda, utorok – dar, streda – žiaľ, štvrtok – hosť, piatok – prípitok, sobota – sklamanie, nedeľa – tanec. Výstižná je aj naša ľudová pieseň v ktorej mládenec plánuje čo s týždňom – „Pondelek doma nebudem, uterek na jarmek pójdem, a stredu z jarmeku, ve štvrtek z mládenci do šenku. A pátek Anička moja, ty budeš ženička moja, sobotu rúčku dáš, nedelu pójdeme na sobáš.“

     Podnes pretrvali aj podaktoré poverové príkazy a zákazy pre jednotlivé dni. Pondelok – nemali sa začínať dôležité práce, aj dieťa „pondelča“ mávalo neľahký osud. Utorok – bolo treba začať všetky „roboty“ v hospodárstve, vhodný deň na veštby, čary, liečebné úkony a rovnako ako štvrtok, bol „massový“ deň v jedálnom lístku. Streda – človeku neprajný, „bínny“ deň, kto ochorel mal zomrieť, neradno sa bolo vydať na cestu a nesmeli sa spomenúť strigy, boli by to „očuli“ a škodili by. Štvrtok – najšťastnejší deň na náročné práce, nemalo sa však chodiť do hory stínať stromy, alebo priasť konope. Vhodný bol na prvý výhon dobytka na pašu, narodenie dieťaťa a sobáše. Piatok – zlý, „mrcha“ deň, neprinesie osoh – „pátek, zlý začátek“, ak by piekli chlieb, niekto by v dome ochorel, „nehýbat zem“ lebo by hlodavce zničili úrodu, kto sa v tento deň veľa smeje, bude v nedeľu plakať a dievčence mali jesť šošovicu, aby boli v nedeľu pekné. Čo sa v noci zo štvrtka snívalo, malo sa aj splniť. Sobota – nemalo sa priasť a práce na poli mohli trvať len do večerného zvonenia. Nedeľa – pôvodne pracovný deň, vhodný na predaj i kúpu /jej pozostatkom je aj „zlatá“ nedeľa pred Vianocami/, narodené deti boli najšťastnejšie, vydarili sa mláďatá zvierat i sobáše a ten, kto si obliekol niečo naopak, mal mať šťastný týždeň. Ale vravelo sa, že kto si ako ustelie, tak si ľahne a z postele, či do „sveta“ sa malo vykročiť pravou nohou.

     A keďže máme „fašangy“, veselé obdobie, prečítajme si horoskopy, či vyskúšajme tradičné ľudové rady. Pobavia, možno pomôžu aspoň sa pristaviť v uponáhľanej dobe a tak, vykročiť tou „správnou nohou“.

PhDr. Viera Holicová
Hlohovec, dobová pohľadnica, arch. autorky

 


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup

English version

34657723

Úvodná stránka