Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 9/2019

 ZvHC_9_2019.JPG


 

Život v Hlohovci - r. 2013 - č. 2

Ulice Hlohovca

archívny záber na Hlohovec     Hlohovec - rovnako ako každé menšie, či väčšie sídlo - tvorí sieť ulíc. Postupným rozrastaním tejto siete vzniklo mesto vo svojej dnešnej podobe.

     Počiatky dnešného usporiadania ulíc mesta siahajú pravdepodobne už do stredoveku, ale úplne presnú podobu sídelných útvarov, z ktorých vzniklo dnešné mesto, zatiaľ nepoznáme. Prvý hodnoverný písomný údaj o Hlohovci existuje z r. 1113 - je to zmienka o hrade Hlohovec v Zoborskej listine a treba reálne predpokladať, že pod hradom už vtedy existovala i podhradská osada. Po mongolskom vpáde v r. 1241 k tejto osade pribudol ďalší sídelný celok. Pôvodná osada sa odvtedy nazývala Starý Hlohovec; novú obec, ktorú založili kolonisti, ktorí sem prišli po zmienenom mongolskom vpáde, nazývali Nový Hlohovec. Oba tieto sídelné celky sa stali neskôr zemepanskými mestečkami - Nový Hlohovec v r. 1362, Starý Hlohovec v r. 1496. K zlúčeniu týchto dvoch sídelných celkov prišlo niekedy v 17. -18. st. Nový Hlohovec zaberal zhruba priestor dnešného námestia sv. Michala a k nemu priliehajúcich ulíc; takže dnešné ulice M. R. Štefánika, Pribinova, Hlohova, Podzámska, Michalská, či ulica SNP patria medzi najstaršie ulice v meste.

     Presnejšie rozmiestnenie ulíc v Hlohovci poznáme z kartografických prameňov, z ktorých najstaršie hodnoverné mapy možno datovať do 17.st. Podľa týchto máp bol Hlohovec mestečkom, ktoré malo centrálne námestie, z ktorého vybiehali ulice na všetky strany. Ako už bolo uvedené, medzi najstaršie ulice patria dnešné ulice Hlohova, M. R. Štefánika, či Pribinova. Tieto ulice, nie však v celej svojej dnešnej dĺžke, sú zobrazené napr. na mape pevnosti Leopoldov a jej okolia z r. 1668, ktorá je uložená v Rakúskom štátnom vojenskom archíve vo Viedni. Na tejto mape však ešte ulice nemajú názvy. Na inej mape pevnosti Leopoldov a jej okolia z r. 1812, ktorá je takisto uložená v Rakúskom štátnom vojenskom archíve vo Viedni, sú tieto ulice označené už i názvami. Dnešná Hlohova ulica sa vtedy volala Dlhá ulica (Lange Gasse), ulica M. R. Štefánika sa volala Nová ulica (Neue Gasse), Pribinova ulica sa volala Nemecká ulica  (Deutsche Gasse).

     Na neskorších mapách Hlohovca  z 19. - 20. st. možno o.i. sledovať i to, ako sa politické dejiny jednotlivých časových období prejavili i v názvoch  ulíc a námestí. V období rakúsko-uhorskej monarchie sa ulice, či námestia často pomenovávali po významných osobách z uhorských i hlohovských dejín. Napr. dnešné námestie sv. Michala sa vtedy na počesť vtedajšieho panovníka istú dobu volalo Ferencz József tér (námestie  Františka Jozefa); dnešná Hlohova ulica sa volala Lehel útcza (Lehelova ulica) - podľa jedného zo siedmich vodcov starých Maďarov, ktorý údajne niekedy v 9. - 10. st. dobyl pre starých Maďarov územie dnešného Hlohovca; dnešná ulica Pod Beranom sa volala Konth Miklós útcza (ulica Mikuláša Konta) - podľa významného zemepána Hlohovca zo 14. st.; časť dnešnej ulice SNP sa volala Kossuth Lajos útcza (ulica Ľudovíta Kossutha) - podľa vodcu uhorskej revolúcie v r. 1848-1849. 

     Podobný trend bol i za Československej republiky - vtedy sa však významnejšie ulice, či námestia pomenovávali po významných predstaviteľoch československého štátu. Napr. dnešné námestie sv. Michala sa vtedy volalo Štefánikovo námestie, dnešná ulica M. R. Štefánika bola ulicou prezidenta Masaryka. Mimochodom, práve dnešná ulica M. R. Štefánika vystriedala od vzniku Československa viacero názvov, v ktorých sa objavovali mená československých, slovenských i sovietskych politikov  - po už zmienenom názve ulica prezidenta Masaryka to za slovenského štátu bola Hlinkova ulica, po II. svetovej vojne to bola Stalinova, neskôr Leninova ulica. Po zmenách v r. 1989 dostala ulica svoj dnešný názov - ulica M. R. Štefánika.

     Tento príspevok si nerobí nárok na úplné vyčerpanie témy, je skôr len malou ukážkou toho, ako sa v priebehu času mení nielen podoba mesta, ale neraz i názvy jeho ulíc a námestí.

Peter Novosedlík
Vlastivedné múzeum Hlohovec       
Foto: archív múzea
 


 

dnes je: 17.9.2019

meniny má: Olympia

podrobný kalendár

webygroup

English version

34592561

Úvodná stránka