Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 9/2019

 ZvHC_9_2019.JPG


 

Život v Hlohovci - r. 2013 - č. 3

K Veľkej noci /...aj o zdraví/

šibači     Blížia sa najdlhšie výročné sviatky, Veľká noc, pôvodne s najdlhším, 40-dňovým pôstom. Veľkej noci predchádzalo prípravné, predveľkonočné obdobie, trvajúce od Popolcovej stredy do Kvetnej nedele. Po nej začal Veľkonočný týždeň, vyvrcholením sviatkov bola Veľkonočná nedeľa a veselé dni „šibačky“, v našom okolí po 1.svetovej vojne spojené tiež s oblievačkou. Veľká noc bývala aj o zdraví, o čom vypovedá časť riekanky „šibáčov“, zo zač. 20.st. v obci Svätý Peter pri Váhu /od r. 1953 súčasť Hlohovca/ - „Šiby ryby, masné ryby, aby teba blšky, mušky neščípali.“. V tomto období bolo dôležité zabezpečiť zdravie človeka, hospodárskych zvierat a pred „zlými, nečistými“ silami sa mal ochrániť dom, hospodárstvo, úroda. Ľudia sa spoliehali najmä na liečivú moc prírody a roky sa tradovalo „Jaro krásne, všetkým tvorom spasné“.    

     Dva týždne pred Veľkou nocou, na Smrtnú nedeľu, dievčence vyniesli „Morenu“ a v chotári, ktorým sprievod prešiel, nemal byť mor. Týždeň pred Veľkou nocou, na Kvetnú nedeľu, prinášali deti tzv. trojvýhonový ker /breza, lieska, trnka, vŕba, či rakyta obsypané jahňadami, prizdobené slepačími „výduškami“, slamenými ozdobami/ - nazývaný „máj“ /chodili „pod máj“, Červeník, /, „nové leto“ /Madunice, Trakovice/, alebo „letečko“ /Šulekovo, Koplotovce/, čím mali privolať jar. Deti z rodiny chodili „šibrat“ rozvinutými prútikmi gazdiné, aby neboli „nezdravé“ a gazda nimi pošibal statok pri prvom výhone na pašu. Malí chlapci nosili gazdinám venčeky zo „zimužle“ /zimozeleň/, ktoré sa zakladali liahnucim sa húsatám a káčatám, pre zabezpečenie dobrého chovu. Dievčence si v tento predsviatok Veľkej noci  obliekali nové „šaty“, aby „kvitli“, boli zdravé. V kostole sa posviacali „barišky, bahnátka“ /vŕbové, či osikové prúty/, ktoré slúžili na ochranu domu a prehltnutím kvetu, bol človek chránený pred krčnými chorobami a zimnicou.

     Vo veľkonočnom týždni bola „Veliká streda“ v znamení čistenia a upratovania domu i hospodárskych priestorov, aby sa zahnali zlé sily spôsobujúce choroby a začínal zber liečivých rastlín /podbeľ, žihľava, púpava, medvedí cesnak/. Na „Zelený štvrtek“ gazdiné skoro ráno natierali dvere domov a maštalí, chlievy a kuríny cesnakom a kolomažou, proti strigám. Potom sa všetci ponáhľali k potoku, či rieke s liečebným, alebo kozmetickým zámerom. Mali sa variť len tzv. zelené jedlá - prívarky zo žihľavy, púpavy, šťaveľa, listov lobody, cvikle a novšie špenát, s úmyslom privodiť človeku obnovu síl. Nemalo sa však pracovať so zemou, aby sa nepremnožili vši a blchy. Po poslednom zvonení obišla gazdiná dom, štrngajúc zväzkom kľúčov, aby z gazdovstva odohnala hlodavce prenášajúce choroby. Na „Veliký pátek“ ešte pred východom slnka dievčence pozametali izbu, vyniesli smeti, aby sa v dome nedržal hmyz a gazdiná mútila maslo majúce liečivú moc. Tzv. veľkopiatočná voda v pohybe /potoky, rieka/ mala magické účinky - ešte potme sa chodili dievčence /aby boli „frišké, vrtké“/, ale i dospelí umývať do potoka, chorí mali do tejto vody skočiť, aby sa choroba zľakla a odplávala, gazdovia išli na Váh „obrodzit“ kone, aby mali „lachké“ nohy a lesklú srsť /Červeník/, z tečúcej vody sa nabralo do fľašky, ktorú kládli do základov pri stavbe domu ako jeho ochranu a človeka ňou „ocírali“ pri „mrcha nemoci“ /padúcnica, Trakovice/. V tento deň sa odporúčalo značkovať, či kastrovať hospodárske zvieratá, pretože sa rany rýchlo zahojili. Gazda nemal nič robiť, ba ani piť, čo i len vodu, aby v lete nedostal „pípec“ /veľký smäd, Šulekovo/, alebo ho neuštipol had, radili však piť vodu z kvasenej kapusty. Na „Bílú sobotu“, ako sa „rozvázali“ zvony, mali sa všetci ísť umyť do potoka, alebo lúčnych studničiek, pre novú silu. Keď „pálili Judáša“ pred kostolom, gazdiné si odkladali uhlíky, ako zaručený „lík“ na „úreky, urečení“. Na liečenie rán si odložili vývar, masť zo šunky, „konkanina“.    

     Veľkonočná nedeľa bola časom posvätenia veľkonočných jedál, čím nadobúdali zvláštny účinok pre človeka aj zvieratá v dome, ktorým sa dávali zvyšky. Veselý „šibačkový pondelek“ mal zabezpečiť, aby na dievčence prešla životodarná sila z vŕbových prútov a z vody očistná moc. Malí chlapci šibali gazdiné pre zdravie - odmenou im bolo vajíčko, aby sa aj z nich, ako kuriatka, „vyláhli“ pekní mládenci. A dôležitý bol tiež „uterek“, deň odplaty mládencom, ale dievčence ich oblievali tiež preto, aby boli zdraví a pekní.
         
PhDr. Viera Holicová
Foto: arch. autorky


 

dnes je: 20.9.2019

meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

podrobný kalendár

webygroup

English version

34627374

Úvodná stránka