Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - archív

Zodpovedným zdrojom za všetky obsahy článkov do 31. decembra 2015 je HcTV, s.r.o..

Od 1. januára 2016 je zodpovedným zdrojom Mesto Hlohovec.

 

Späť na úvodnú stránku


 

Aktuálne číslo

Život v Hlohovci 6/2019

 JPG, 2,1 MB


 

Život v Hlohovci - r. 2014 - č. 12

O útrapách svetového konfliktu

Ferdinand a Michal Nemec, Hlohovčania, ktorí padli v 1. svetovej vojne  O vypuknutí svetovej vojny sa občania Hlohovca dozvedeli ráno 28. júla 1914, keď si prečítali na stenách domov povylepované plagáty s mobilizačnou výzvou cisára Františka Jozefa I. s názvom Mojim národom. Tá oznamovala mobilizáciu mužov do 37 rokov s nástupom ihneď. Aj napriek hrozivému konfliktu sa ľudia udržiavali v nádeji, že vojna nebude trvať dlho a o jej výsledku sa rýchlo rozhodne.

     Lenže s postupom času, keď sa rozhoreli vojenské konflikty aj v iných krajinách a rakúsko-uhorská armáda vykazovala vysoké straty, vychádzali ďalšie nové vyhlášky s povolávacím rozkazom aj pre staršie ročníky. Postupne nastala situácia, kedy v poľnohospodárskych regiónoch došlo k veľkému úbytku mužov v aktívnom veku a práca tak zostala na ženách, starých ľuďoch a invalidoch. Biedu zmierňovala finančná podpora v sume 85 halierov na deň, ale tá nestačila pretože potraviny, šatstvo, obuv a ostatné predmety dennej potreby neustále zdražovali.

     Rok 1917 bol k tomu mimoriadne suchý. V Hlohovci obsiate lány pôdy jačmeňom mali tak chatrné klásky, že kosiť sa dali iba kosákom rukou veľmi opatrne, aby maličké zrnká z klasov nepovypadávali. Aj zásobovanie za vojny bolo veľmi nedostatočné. Všetko bolo na lístky, dokonca aj petrolej, nedostatkovým tovarom bola i obyčajná bravčová masť, ktorú do Hlohovca privážali až zo Segedína.

     Typickým obrazom tejto doby bolo rekvírovanie zvonov z kostolov. V roku 1916 boli zabraté aj dva veľké zvony z veže farského kostola a odovzdané na roztavenie a kov z nich sa použil na výrobu kanónov. Ľudia stojaci pod vežou plakali, keď ich zhadzovali z okna kostolnej veže, kde sa pádom lámali na kusy.

     Počas vojny štátne orgány rekvírovali pre zásobovanie vojska u gazdov obilie, zemiaky, dobytok, seno, mak, slamu a iné poľnohospodárske plodiny. Roľníci mohli svoje obilie mlieť iba na mlecie povolenie a v mlynoch sa vykonávali prísne kontroly. Každé množstvo zrna mimo výkazu bolo zhabané. Už od roku 1915 bolo úradne zakázané piecť pečivo, v týždni boli tri bezmäsité dni. Prejavoval sa nedostatok mäsa a mlieka a rozmohol sa chov kôz. V Hlohovci na námestí bol obchod, tzv. Spolok, kde denne stáli rady ľudí, aby si mohli kúpiť na lístky napr. cukor, masť, petrolej či mydlo.

     Žandári hľadali po domoch cínové, mosadzné a medené predmety, ako napr. hromozvody, mosadzné kľučky, závesy a iné predmety z farebných kovov. Z farského kostola zobrali aj predné píšťaly z organu. Školské deti zbierali jahodové a iné lístie, ktoré sa po vysušení dodávalo vojakom na čaje. O celkovej drahote a devalvácii meny svedčí aj skutočnosť, že ak ste napríklad v roku 1914 kúpili koňa za 400 uhorských korún, v roku 1918 to bolo už za 15 000. Alebo keď sa pár topánok predával začiatkom vojny za 15 korún, na jej konci to bolo až za 400 uhorských korún. Popri celkovej drahote vzrástli krádeže, zločinnosť a žobráctvo. V tomto období bol taktiež zavedený letný čas.

     Koniec vojny bol pre Hlohovec, ktorý síce ležal ďaleko od frontovej línie, dramatický. Najmä pre pandémiu španielskej chrípky, ktorá si len v našom meste vyžiadala desiatky mŕtvych civilistov. Pamätným sa stal 28. október 1918, kedy bola vyhlásená kapitulácia nemeckých a rakúsko-uhorských armád a vznik spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Obyvatelia Hlohovca sa o tejto udalosti dozvedeli až na druhý deň. Sprevádzala ho neopísateľná radosť, že prestanú útrapy, bolesť a bieda. Postupne sa z frontu vracali aj narukovaní vojaci. Mnohí sa vrátili až po dlhom čase, niekoľkých rokoch, viacerí zostali navždy nezvestní. Vznik novej republiky priniesol aj viaceré konflikty. V meste hneď po vyhlásení republiky nastala zbesilá rabovka, pri ktorej sa obyvatelia vlámali sekerami najmä do židovských obchodov a vyhadzovali z nich na ulice a námestie všetko, čo tam našli. Popri tom sa maďarské vojsko stále nevedelo zmieriť s novým geopolitickým riešením a nechcelo opustiť Hlohovec napriek tomu, že od Leopoldova sa mesto chystali obsadiť československí legionári. Dňa 10. novembra 1918 vo večerných hodinách nastala streľba z pechotných zbraní. Legionári sa priblížili až k Váhu a začali paľbu na maďarských vojakov brániacich Hlohovec. Najviac boli ostreľované obidva mosty, lebo útočiaci sa sústreďovali, aby nimi prenikli na hlohovskú stranu.

     V čase od 2. do 6. decembra 1918 bol Hlohovec obsadený českými vojakmi a všetky úrady obsadili Česi. Hlohovec dočasne spravovala tzv. Národná rada, ktorú po čase rozpustilo Ministerstvo pre správu Slovenska. Namiesto nej župan vymenoval obecné predstavenstvo. Starostom sa stal Michal Šitz. Pripomienkou na toto pohnuté obdobie nám v Hlohovci zostal betónový monolit pred františkánskym kostolom, ktorý bol vlastne nedokončeným pomníkom na vojnu a obete, ktoré tento konflikt priniesol.

Jozef Urminský      
OZ Ex libris ad personam
Foto: arch. JU, Ferdinad a Michal Nemec, Hlohovčania, ktorí padli v 1. svetovej vojne


 

dnes je: 16.6.2019

meniny má: Blanka, Bianka

webygroup

English version

33616950

Úvodná stránka