Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7
Hlohovec - oficiálna stránka mesta

Život v Hlohovci - r. 2010 - č. 4

Jedovaté chrobáky sa prebúdzajú

chrobák     Milí čitatelia, iste mnohí, tak ako ja, patríte k ľuďom, ktorí sa každoročne už od februára nevedia dočkať jari - každý deň s napätím sledujú predpovede počasia a nedočkavo pozorujú ortuť teplomera za oknom. Ešte pomerne nedávno naši predkovia nevedeli, čo sú to meteorologické predpovede, a predsa boli o nástupe jari informovaní často lepšie ako my dnes. Vedeli totiž čítať z knihy prírody, s ktorou boli v každodennom úzkom kontakte. Všímali si život rastlín a živočíchov a svoje postrehy zachytili v pranostikách. Dnes už mnohé pranostiky pravdepodobne kvôli globálnym zmenám klímy neplatia, no niektoré javy v prírode vnímame stále rovnako. Za tradičných poslov jari napríklad aj dnes považujeme kvitnúce snežienky, či spevavé vtáky, ktoré sa k nám po zime vracajú z teplých krajín. V našom kraji však môžeme stretnúť aj pre väčšinu ľudí neznámych, ale o to zaujímavejších zvestovateľov jari, s poeticky znejúcim menom - májky.
     Už samotné pomenovanie týchto pozoruhodných chrobákov naznačuje spojitosť s jarou, je totiž odvodené od najkrajšieho jarného mesiaca máj, v ktorom sa zvyčajne najhojnejšie vyskytujú. Prvé májky sa však objavujú už oveľa skôr, napríklad tohto roku som prvú našiel už 24. februára. Spoznať májky je veľmi ľahké. Ide o prekvapivo nápadné, až 4 cm veľké, kovovo modré až čierne chrobáky, ktorých neobyčajne veľké bruško len sčasti zakrývajú krátke krovky. Kým telo iných chrobákov chráni pevný pancier, májky majú telo mäkké a nedokážu lietať, lebo ich krídla sú redukované. Nápadný vzhľad je prekvapujúci o to viac, že napriek svojej bezbrannosti sa pomalé a nemotorné májky vôbec neskrývajú pred hmyzožravými živočíchmi. V skutočnosti májky nápadný vzhľad skôr chráni, pôsobí totiž ako výstraha, pretože celé ich telo obsahuje prudký jed kantaridín. Jedovatá žltkastá tekutina - krvomiazga, ktorú májky pri ohrození vylučujú z kĺbov nôh, má odpornú chuť a nepriateľa odstraší. Jed však nie je vždy účinný. Nepôsobí napríklad na kurovité vtáky, len sa ukladá v ich tele. Takisto jež, netopiere a žaby sú voči nemu odolné. Naopak, veľmi prudko jedovatý je pre kačice, králiky, psy a mačky. Pre človeka je smrteľne jedovatý už v množstve 0,03 gramu. U ľudí vyvoláva vznik nebolestivých pľuzgierov na koži, dráždi nervovú sústavu a pohlavné orgány a silne poškodzuje obličky. Aby sa prejavili príznaky otravy, stačí jesť neumytými rukami, v ktorých sme predtým držali májku. Zvyčajne sa to však skončí len bolesťou brucha bez ďalších následkov, pretože obsah jedu v tele májok je pomerne nízky. Naopak, vysoký obsah kantaridínu v tele má blízky príbuzný májok - pľuzgiernik lekársky. Je to náš najjedovatejší chrobák. Paradoxne, už od staroveku bol jeho jed v malých množstvách používaný ako liek. Ako tzv. „španielske mušky“ boli pľuzgierniky dokonca dlhé stáročia používané ako afrodiziakum. Kantaridín bol ale tiež jednou z hlavných zložiek povestného stredovekého jedu „aqua tofana“, ktorým v Taliansku najmä šľachtická rodina Mediciovcov nenápadne odstraňovala svojich vznešených odporcov. Z novších dejín sú známe aj prípady vrážd pomocou jedla, pripraveného z hydiny, ktorá bola zámerne kŕmená pľuzgiernikmi!
     Májky zďaleka nie sú zaujímavé len kvôli svojmu vzhľadu, či jedovatosti. Pozoruhodný je aj spôsob ich života. Kým májka dospeje, musí prekonať veľmi zložitý vývin, počas ktorého sa priživuje na samotárskych včelách. Na začiatku samička májky inštinktívne kladie vajíčko do pôdy blízko rastliny, ktorá má čoskoro rozkvitnúť. Vyliahnutá drobná larva vylezie na rastlinu a na kvete striehne na určitý druh samotárskej divej včely, ktorej sa zachytí a nechá sa zaniesť do jej hniezda. Tu sa dostane do bunky plástu, zožerie najskôr včelie vajíčko, a potom aj všetok med, pričom prechádza rôznymi štádiami, až sa na jar ďalšieho roku vyliahne z kukly dospelá májka. Nie každej vyliahnutej larvičke sa však na začiatku podarí dostať do správneho včelieho hniezda. Ak sa na kvete zachytí na chrobáka, alebo na muchu, zahynie od hladu. Rovnako dopadne aj vtedy, ak sa dostane do hniezda čmeľov, či do úľa včely medonosnej, pretože tu sa vyvíjať nemôže. Mnohé larvičky zahynú ešte na kvetoch, ak na ne nepriletí žiadny hmyz. Len asi jedna z tisíc je úspešná a vyvinie sa z nej dospelá májka. Preto každá samička májky kladie veľké množstvo vajíčok - až 10 000!
     Májky sa vyskytujú v teplých oblastiach Slovenska, vyhovujú im najmä trávnaté stepné biotopy, kde žijú ich hostiteľky - samotárske včely. Vzhľadom k stále intenzívnejšiemu poľnohospodárstvu takýchto miest u nás ubúda a májky sa stali ohrozenými a vzácnymi. Preto niet divu, že všetkých 13 našich druhov chráni zákon. V našom kraji môžeme ešte pomerne bežne nájsť májku obyčajnú na poľných cestách. Prvú tohoročnú májku som dokonca našiel priamo v meste, žiaľ rozšliapnutú na chodníku.
     Milí čitatelia, verím, že Vás životný príbeh týchto neznámych poslov jari zaujal natoľko, aby ste si odteraz pri jarných prechádzkach dávali dobrý pozor pod nohy. Iste už totiž chápete, že zašliapnuť peknú a zaujímavú májku, ktorá musela prejsť zložitou cestou, kým nám zvestovala jar, by bola naozaj škoda.

text: Mgr. Branislav Varga


 

dnes je: 20.2.2019

meniny má: Lívia

webygroup

English version

32239569

Úvodná stránka